Poznáte ten vtip, v ktorom sa jeho aktér snaží zabrániť potýčke tým, že vymenuje názvy bojových umení – džudo, karate, aikido? Potichu potom dodá, že ovláda ešte zopár ďalších japonských slov. Po prečítaní tohto sumáru knižných tipov sa zas budeš môcť oháňať menami tamojších autorov kvalitnej literatúry. Úplne rozdielna mentalita, prístup k medziľudským vzťahom či k prírode. Prirátaj k tomu ešte kvitnúce sakury, osviežujúce sushi a nádherne zdobené kimoná. Tak čo, necháš sa pozvať na literárnu túru do krajiny vychádzajúceho slnka?
![]() |
日本へようこそ!(Nihon e yōkoso!) – Vitajte v Japonsku! 😀 |
Murakami sa v knihách nebojí ísť proti tradičným japonským vlastnostiam ako oddanosť zamestnávateľovi či práca pre dobro skupiny. Hrdinovia jeho kníh sú zmätení samotári z vyššej spoločnosti, ktorí trpia duševnou prázdnotou. Či siahneš po trojdielnej Kronike vtáčika na kľúčik alebo voľne nadväzujúcich románoch Hon na ovcu a Tancuj, tancuj, tancuj, zakaždým budeš donútený porovnávať svoj život s rozhodnutiami Murakamiho knižných rebelov. Perlička na záver: Murakami je veľkým fanúšikom hudby. Dokonca až takým, že si v 70. rokoch otvoril v Tokiu jazzový bar.
Pojmom sa v literárnom svete stalo i meno Kazua Ishigura. Ako 6-ročný chlapec odišiel spolu s rodičmi z Nagasaki do Veľkej Británie. Vo svojej tvorbe pritom čerpá z oboch svetov – japonského i britského. Uznanie si Ishiguro získal románom Umelec miznúceho sveta. V ňom približuje spomienky maliara Ona, ktorý sa po II. svetovej vojne musí vyrovnávať s novou spoločenskou situáciou i nesprávnymi rozhodnutiami z minulosti. Hlavným spojivom novších Ishigurových publikácií je poslušnosť, oddanosť a neosobný prístup, nech už ide o postavu majordóma Stevensa v Súmraku dňa či trojicu študentov v dystopickom diele Neopúšťaj ma. V roku 2017 bol Ishiguro za svoje romány ocenený Nobelovou cenou za literatúru.
Z množstva súčasných japonských spisovateliek sa často vyzdvihuje aj práca Yoko Ogawy. V slovenčine vyšli zatiaľ diela Ostrov bez pamäti a Profesorova rovnica. Obe knihy sa pritom dotýkajú témy zabudnutia. Tá môže nadobúdať rozličné podoby, nech už ide o zámerné vymazávanie spomienok totalitným režimom alebo poškodenie mozgu, ktoré spôsobuje, že si profesor musí každých 80 minút pripomínať to, kým vlastne je. Čitatelia označujú romány Ogawy za zvláštne, ale zároveň čitateľsky pútavé.
Dôležité spoločenské problémy rieši vo svojom románe Nebo tiež autorka z Osaky Mieko Kawakami. V blúdivom kruhu šikany rovesníkov sa ocitá 14-ročný chlapec, posmešne prezývaný Škuľavec. Pochopenie nachádza u spolužiačky Kodžimovej, ktorá si toho od spolužiakov taktiež veľa vytrpí. Ako sa so spoločenským odsúdením vyrovnať? Aktívnym odporom či pasívnym presviedčaním sa o vlastnej morálnej prevahe? Aj takéto zamyslenie prináša súčasná japonská literatúra.
Spojenie mačiek a kníh? V japonskom knižnom svete ide, zdá sa, o bežný jav. Spisovateľka z mesta Kóči, Hiro Arikawa prepája životný príbeh mladíka Satorua s túlavým kocúrom Nanom. Výsledok? Kniha Zápisky cestujúcej mačky, v priebehu ktorej sa Satoru vydáva na cestu za tým, čo doteraz najviac ovplyvnilo jeho život – stretnutiami s rozličnými ľuďmi. Príjemným bonusom je rozprávanie príbehu z perspektívy kocúra Nana.
Japonský lekár Sósuke Nacukawa zas mačacieho hrdinu situuje do prostredia antikvariátu mladého Rintara Nacukiho. Rintaró je stredoškolák, ktorý sa nechá presvedčiť ryšavým kocúrom Tigrom a poberá sa s ním na výpravu za záchranou nečítaných a poškodených kníh. Keď máš chuť ponoriť sa do sveta, v ktorom mačka zachránila knihy, túto útlu knižku by si jednoznačne nemal prehliadnuť.
Aký pohľad majú Slovenky na Japoncov a Japonci na Slovenky? To môžeš zistiť, ak sa zastavíš na našom oddelení beletrie. Úlohu priblížiť nám zvyky, tradície a život východoázijskej krajiny úspešne zvláda spisovateľka Denisa Ogino. Rodáčka zo stredného Slovenska sa vydala do Japonska. Vo svojej knižnej spovedi sa okrem ľúbostného príbehu odohráva tiež problematika prispôsobovania sa odlišnej kultúre. Ako tento medzinárodný vzťah dopadol? Malú indíciu ti dáme v samotnom názve knihy Sushi v dushi či v podobe pokračovania S dušou Japonky. Danú knihu autorka napísala už po návrate na Slovensko.
Rovnakým smerom sa za láskou pred mnohými rokmi vydal Masahiko Shiraki. Novinár z Tokia sa totiž zamiloval do slovenskej herečky Oľgy Belešovej. Čo ho zaskočilo na kultúre a správaní Slovákov? To si môžeš prečítať v publikácii Masahikovými očami, ktorá je plná vtipných postrehov zo stretu dvoch svetov.
Pri návšteve nášho oddelenia náučnej literatúry spoznáš, čo všetko nám Japonci do života priniesli. Čo tak ikigai – umenie hľadania zmyslu bytia a radosti v každodenných činnostiach? V regáloch nájdeš Malú knihu o ikigai či Objevte své ikigai.
A počul si už o kakébo – japonskom umení šetrenia peňazí za pomoci denníka príjmov a výdavkov?Dvojica japonských autorov Ičiró Kišimi a Fumitake Koga v publikácii Odvaha byť neobľúbený rozoberá šťastie a osobnú slobodu spolu so spôsobmi, akými sa k nim dopracovať. V prípade, že ťa na Japonsku najviac láka tamojšia vychýrená kuchyňa, odporúčame ti. aby si neobišiel knihy ako Navarme si Japonsko či Štíhla so suši.
Japonská kultúra a svet detských kníh? U nás ich v poslednom období spája jediné slovo – manga. Príznačný štýl komiksovej kresby si získal fanúšikov po celom svete a jeho vplyv neobišiel ani našu knižnicu. Nezáleží pritom, či chceš siahnuť po príbehoch nindžu Naruta, majstrovi romantiky Nozakim, či fantasy thrilleri Město, kde chybím. Takmer zakaždým totiž musíš rátať s tým, že sa jednotlivé diely stihnú u nás rozchytať rýchlejšie ako rožky v rožňavských pekárňach.
Príťažlivou novinkou je takisto kniha Japonské mýty a legendy, ktorá ti priblíži svet japonského nadprirodzena i bájnych demónov. Tradičné japonské rozprávky zastupujú v našich policiach príbehy Vodníkov hrad, Malý samuraj či Namiko na hubách.
V našom putovaní literatúrou inšpirovanou Japonskom skončíme tam, kde sme pred 944 slovami začínali – pri bojových umeniach. Tie môžeš nájsť v samostatných publikáciách. akými je príručka Karate či Juda, ale aj v súhrnnom Lexikóne bojových športov od aikida k zenu.
Nespomínali sme ešte množstvo titulov, ktorých dej sa odohráva práve v krajine vychádzajúceho slnka. Za všetky spomenieme aspoň Čajovňu v Tokiu od Julie Caplinovej, Pamäti gejše od Arthura Goldena či ázijskú ságu britského autora Jamesa Clavella odohrávajúcu sa v poradí Šógun, Tajpan a Gaidžin.
Inšpirácií je viac ako dosť, už si len musíš nájsť čas a zahĺbiť sa do tajov japonských knižiek. Dovtedy sa s tebou lúčime tradičným japonským spôsobom – Sayonara!
Komentáre
Zverejnenie komentára