Otvoríš noviny, zapneš správy, prezrieš si príspevky na sociálnych sieťach. A prežívaš to, čo prežíva celý svet. A možno ani netušíš, že všetko, čo ľudstvo momentálne trápi, sa odohráva opakovane. Jednoducho sa cítime príliš inteligentní na to, aby sme sa poučili z vlastných chýb. Dnes ti prinesieme trojicu kníh, v ktorých sa o chybách a nespravodlivostiach minulosti hovorí otvorene a bez filtra.
![]() |
| Svedkovia dejín v šedom (zdroj: vydavateľstvo Absynt) |
Svjatlana Aleksijevič – Černobyľská modlitba
Existujú dátumy, ktoré môžeš jednoznačne označiť za zlomové v dejinách ľudstva. Jedným z nich je aj 26. apríl 1986. Havária v jadrovej elektrárni v Černobyle zmenila všetky dovtedajšie domnienky o sile a následkoch rádioaktívneho žiarenia. Za nehodou stál reťazec zlých ľudských rozhodnutí a svoju daň si vyžiadala i na okolitej faune a flóre. Bieloruskej novinárke a spisovateľke trvalo 20 rokov, kým sa jej knihu o tragédii na ukrajinsko-bieloruskom pohraničí podarilo napísať. Aleksijevič pritom nesleduje dramatický vývoj udalostí minútu za minútou, ale zameriava sa na konkrétne ľudské osudy. Na pracovníkov, hasičov a vojakov v prvej línii a ich rodiny. Na ľudí z vedenia, ktorí museli prevziať zodpovednosť a minimalizovať drvivý dopad havárie. Na osudy tých, čo zostali, lebo museli a tých, čo ostali, pretože chceli. Aj cez všetok smútok a nešťastie je to výpoveď o nádeji, živote a prežití. A viere, že k podobným udalostiam už nikdy nedôjde.
Ryszard Kapuściński – Šachinšach
Názov ktorej krajiny sa v poslednom čase skloňoval na verejnosti najčastejšie? Ak sa ti na jazyk tlačí Irán, tak si trafil/-a do čierneho. Aktuálne udalosti sú do veľkej miery ovplyvnené komplikovanou národnou minulosťou. Majster poľskej reportážnej školy Ryszard Kapuściński ti v útlej publikácii predstavuje osobnosť posledného iránskeho monarchu – šacha Mohammeda Rezu Pahlavího. Ten sa k moci dostal po konci 2. svetovej vojny a jeho autokratický režim zvrhla až revolúcia v roku 1979. Poľský novinár ti servíruje pútavý príbeh člena kráľovskej dynastie, ktorému túžba po peniazoch a moci nedovoľuje spoznať vlastnú krajinu ani jej problémy. Vrchol absurdnej ignorancie nastáva, keď šach robí miliónové nákupy v zahraničí a tie sa na lodiach blížia ku krajine bez poriadneho prístavu a priestorov na uskladnenie. Odpor voči vládcovi a vojenskému teroru vedú predstavitelia radikálnejšej šiitskej vetvy islamu. Jeden prísny režim vystrieda druhý, nespokojnosť narastá a história sa preto dnes chtiac-nechtiac opakuje.
Svjatlana Aleksijevič – Časy zo second handu
Ako sa žilo v časoch, keď zavial vietor zmien? Držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Svjatlana Aleksijevič ťa cez rozhovory s bežnými ľuďmi prenáša do obdobia pádu sovietskeho impéria na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia. Nádej strieda bezprávie, boj za slobodu sa mení na potýčky či dokonca občianske vojny a radosť zo slobody na strach o budúcnosť. Ukážky z každodenného života sovietskych ľudí ti postupne odhaľujú komplikovanosť spolužitia rozličných národov, ktorých jediným spojením bola krehká politická myšlienka. Spoločenské, kultúrne i náboženské rozdiely však silno bublali aj pod zdanlivo pokojnou pokrievkou v podobe komunistického hnutia. Každý ľudský príbeh ťa pritom zasiahne iným spôsobom – jeden iróniou osudu, ďalší šťastím v nešťastí alebo mierou spomienkového optimizmu. Časy zo second handu, podobne ako všetky dnešné knižné tipy, by mali byť povinnou literatúrou, pre všetkých, ktorí nehľadajú iba jednoduché a rýchle vysvetlenia, ale radi si vyskladajú celkový obraz.




Komentáre
Zverejnenie komentára