Poznáš to. Najlepšie nápady vznikajú vždy spontánne. Máme radi jedlo? Máme! Sme dobrý kolektív? Sme! Bude sa nám chcieť stáť šesť hodín v rekordnej horúčave? Priznávame sa, s tým sme až tak veľmi nepočítali. No prišla sobota, 27. júna, a my sme sa pobrali na Námestie baníkov. Dokázať si, že na to máme a poriadne sa zabaviť. Poď sa s nami ešte raz nadýchnuť atmosféry Gastro Gemer Festu 2026.
 |
| Knižničný dream-team |
V chladných zimných dňoch príde myšlienka zúčastniť sa na kulinárskej súťaži cez rozhorúčený posledný júnový víkend ako celkom logický krok. Gastro Gemer Fest mal za sebou štyri ročníky a my sme sa zamýšľali nad tým, prečo sme na ňom ešte neboli. Nápadov na chutné jedlá je u nás vždy viac ako dosť. Kuchynské dobrodružstvá sú vďačnou témou diskusie. „A tento recept poznáš?" „Veď to je úplne jednoduché. Potrebuješ len jedno kilo..." „A to bolo také dobré. To musíš ochutnať!" O inšpiráciu teda núdza rozhodne nebola. Čo však s odvahou? Knihovníkmi predsa nič len tak nezatrasie. Iba ak to nie je trešenina.
To bol asi moment, v ktorom sa naša dotvtedy idylická predstava trochu naštrbila. Keď sme začuli zadanie tohto ročníka (Tradičná kuchyňa bez obmedzení), dali sme hlavy dokopy a pustili sme sa do hľadania vhodného receptu. Na nedostatok zdrojov sa nemôžeme sťažovať. Kuchárske knihy máme na dosah ruky a rýchlo sme našli ideálneho kandidáta. Jednoduché jedlo z varených zemiakov, kyslej kapusty a klobásky. Prvý pokus vyšiel na výbornú. Uvarili sme, okoštovali a zhodli sa na tom, že toto predsa musí chutiť každému.
Na tejto logike by nebolo nič zlé, keby ľudia naokolo túto regionálnu pochúťku s názvom trešenina poznali. Ovplyvnený čarom širokej ponuky a pod výstrahou neustálej možnosti úpalu, totiž naši potenciálni stravníci siahli najprv po tom, čo dobré poznajú. Guláš nikomu vysvetľovať nemusíš, palacinky a lievance robí doma každý a bryndzové pirohy sú pomaly súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. No vysvetľovať každému pri 35ºC že nerobíme huspeninu, ale zemiakovo-kapustovú mňamku postupne vyšťaví aj tých najodvážnejších.
 |
| Čas na zemiaky sa vždy nájde |
A to sme mali (obrazne povedané 😉) polovicu práce v sobotu ráno už hotovú. Deň predtým sme si pre seba prichystali takmer sizyfovskú úlohu – uvariť 30 kilogramov zemiakov. Číslovka 200 pri počte ochutnávkových porcií v nás chtiac-nechtiac vyvolávala neistotu. Predsa len uvariť si degustačné množstvo je čosi úplne iné ako obslúžiť celý regiment hladných návštevníkov. Voda zovrela, zemiaky sa uvarili a čas až neuveriteľne rýchlo zbehol. S príjemnými kolegyňami a dobrou náladou.
 |
| Knihovníčky a knihovníci neplačú (kolorizované, 2026) |
Sobota. Námestie baníkov. Hodiny na veži osemkrát odbijú a my sa dostávame do nikdy nekončiaceho kolotoča varenia. Každý má pritom pridelenú špeciálnu úlohu. Adelka sa stará o založenie a udržiavanie ohňa, Naty, Mirka, Valika a Timi zas čistia a krájajú. Ja sa psychicky pripravujem na miešanie. Trešenina si však od nás žiada čím ďalej, tým viac. Istú chvíľu všetci krájame. Potom čistíme. Potom krájame. Ako keby sme ostali zaseknutí v jednej časovej slučke. Oheň sa rozhorí. Na rad príde masť a cibuľka. Nasleduje pokrájaná kyslá kapusta a to už sa začíname riadne potiť. Na miešanie pri kotline sme vždy minimálne dvaja. Hodinky tikajú. Zábava sa začína.
 |
| Na začiatku bola...cibuľa |
Grule, švábky, krumple i kompere. Áno, to všetko sme v uvarenej podobe nahádzali ku pokrájanej kyslej kapuste do kotliny a išlo nám odtrhnúť ruky. Čo by sme však neurobili pre hladných Rožňavčanov...Na elektrickej platničke opečieme slaninku i nakrájanú klobásku a pomaly odpočítavame minúty do výdaja. Všetko ešte raz premiešame a symbolicky zatrasieme. Nakrájame aj bylinky a prichystáme kyslú smotanu na záverečné dekorovanie. Naberačka? Pripravená! Kliešte? Pripravené! Degustačné misky a vidlička? Máme ich hneď po ruke. Čakáme a dúfame, že si trešenina nájde cestu k svojim stravníkom.
 |
| Poriadne jedlo pre poriadnych jedákov! |
Prvá ochutnávková porcia v tradičnej drevenej miske ide, samozrejme, porote. Ľudia prichádzajú jeden po druhom. Niektorí s ostychom, iní zo zvedavosti. Niekoľkí sa len prídu poinformovať, čo za "mačkopsa" sme to vlastne navarili. A netušíme, či sa k nám ešte vrátia. Podľa prvých reakcií všetko vyzerá v poriadku. Prvotný nátresk sme zvládli. A potom čakáme...Občas niekomu naberieme porciu a zasa čakáme. Pauzy medzi návštevami stravníkov sa predlžujú a my začíname uvažovať o tom, či sme to s množstvom jedla náhodou neprešvihli. Dvojhodinkové okno na výdaj súťažných jedál sa pomaly končí a my sa vraciame k činnosti, ktorú sme si za tento časový úsek užili najviac. K čakaniu...
 |
| Zamyslenie nad trešeninou |
Čakáme na výsledky. Bude to knižničný happyend alebo triler na pokračovanie? Čiastočne správna je možnosť B 😁. Síce si neodnášame žiadnu cenu, ale ani dobrý pocit z poctivej práce nie je na zahodenie. Nikto sa neotrávil, nikto nedostal úpal a všetko sa zjedlo. A presvedčili sme sa, že vďaka spoločnému úsiliu toho môžeme veľa dosiahnuť. Poriadne sme zatriasli našou každodennou pracovnou rutinou, svalmi i mozgovými závitmi.
V prípade, že ťa predchádzajúce riadky neodradili a dostal si chuť na našu knižničnú trešeninu, pridávame ti sem pre istotu aj recept ako inšpiráciu.
 |
| Dobrú chuť! 😉 |
Komentáre
Zverejnenie komentára