Aká kľukatá môže byť cesta jednej knižnice k 75 rokom existencie? Sme presvedčení, že ťa putovanie po histórii knižnice pohltí rovnako ako nás. Zober si už len samotnú lokalitu knižnice. V tom, kde všade sa knižnica počas predchádzajúceho trištvrťstoročia nachádzala, máme aj my niekedy pekný chaos. Vydaj sa teda spolu s nami objavovať príbeh jednej obyčajno-neobyčajnej knižnice. Možno objavíš spojenia, ktoré nečakáš.
.jpg) |
| V knižnici sa vždy našlo niečo zaujímavé (rok 1961) |
Na začiatok pridáme zopár historických faktov. Okresná ľudová knižnica, v ktorej odkaze pokračujeme, bola zriadená v marci 1951. Slávnostne ju otvorili 26. decembra 1951 v budove vtedajšieho Csemadoku. Na tomto mieste mala Okresná ľudová knižnica tiež pridelené miestnosti pre 3500 knižných zväzkov. V prvých rokoch existencie patrila k osvetovému domu. K osamostatneniu došlo v roku 1954, kedy sa knižnica presťahovala do budovy na Betliarskej ceste. Ak sú naše informácie správne, mala sa nachádzať na mieste, kde dnes môžeš nájsť Dom tradičnej kultúry Gemera, súčasť Gemerského osvetového strediska.
.png) |
| Budova na Betliarskej ceste (50. roky a súčasnosť) |
V spomínanej budove sídlila knižnica do roku 1963. Po deviatich rokoch už neboli priestory pre bezproblémový chod inštitúcie vyhovujúce a z tohto dôvodu sa knižnica sťahovala do budovy na Námestí baníkov č. 8. Ide o budovu, nachádzajúcu sa na pravej strane chodníka, ktorým sa vyberáš z námestia smerom k autobusovej stanici popri Daňovom úrade. Pred nástupom komunizmu tu sídlil kláštor rádu Milosrdných sestier sv. Vincenta, no v 50. rokoch 20. storočia bol zrušený a odstránili sa i náboženské prvky, ktoré sa na fasáde budovy nachádzali.
 |
| Kláštorný knižničný domov (r. 1963 a súčasnosť) |
Práve v objekte kláštora mala knižnica od roku 1963 pridelených sedem miestností so samostatnou študovňou. Vďaka tomu mohli naplno spustiť svoju činnosť oddelenia literatúry pre dospelých, deti a mládež, podobne ako metodické a akvizičné pracoviská a príslušná administratíva. Niektoré pracoviská sídlili v budove dnešnej internátnej školy a zamestnanci knižnice sa do nich presúvali cez balkónovú terasu.
Ako jedna z vôbec prvých na Slovensku mala Okresná ľudová knižnica v Rožňave svoje oddelenie bibliografie a regionálnej literatúry, ktoré na tomto mieste v spomínanom roku 1963 slávnostne otvorila. Jeho úlohou bolo zbierať historicko-dokumentačné materiály z okresu. Okrem výstrižkov s regionálnym obsahom, miestnej tlače a novín či regionálne vydávanej literatúry tu mohli čitateľskí bádatelia nájsť tiež zbierky fotografií či drobnej tlače (letákov, pozdravov, plagátov).
Významným medzníkom v histórii knižnice sa stalo otvorenie samostatného Oddelenia politickej a náučnej literatúry v roku 1975. Oddelenie bolo situované v centre mesta – na Námestí baníkov, konkrétne v budove so súpisným číslom 22. Pre lepšiu orientáciu ti prezradíme, že dnes na prízemí tejto budovy nájdeš jednu z obľúbených rožňavských cukrární.
 |
| Tu sa študovalo – budova bývalého oddelenia politickej literatúry |
Za vytvorením tohto oddelenia možno hľadať zvyšujúce sa nároky študujúcej verejnosti. Na doplnenie vedomostí slúžila študovňa so základnými encyklopedickými publikáciami a čitáreň s viac ako 60 druhmi periodík. Slávnostné otvorenie prebehlo 2. júla 1975 a náučnú literatúru tu mohli čitatelia nájsť ešte v 90. rokoch 20. storočia.
 |
| A máme otvorené (2. júl 1975) |
Prvé pobočky knižnica spustila v roku 1967 v mestských častiach Nadabula a Čučma. O rok neskôr sa otvorila pobočka na sídlisku Vargove pole. V 70. rokoch pribudli ďalšie pobočky v neďalekých obciach Jovice, Kružná a Brzotín. Písal sa vtedy rok 1977 a len o dva roky neskôr sa služby knižnice rozšírili tiež na Sídlisko Pavla Jozefa Šafárika. Pohodu s knihami si mohli vychutnať takisto zamestnanci novopostaveného závodu Tatrasvit v mestskej časti Rožňavská Baňa.
 |
| Pobočka knižnice na Vargovom poli (r. 1968) |
Aj začiatkom 80. rokov knižnica ďalej rozširovala svoju pôsobnosť. Špeciálnu pobočku otvorila v roku 1982 v Dome opatrovateľskej služby. Možnosť požičať si knihy dostali v tom istom roku aj čitatelia na ďalšom rožňavskom sídlisku – Juh. Na sídlisku Podrákoš v rovnakom čase začalo fungovať Hudobné oddelenie, ktorého hlavnou činnosťou bol posluch hudby a vypožičiavanie hudobných materiálov. Išlo o tretie oddelenie svojho druhu vo vtedajšom Východoslovenskom kraji. Zaujímavo vyznieva fakt, že niektoré z týchto oddelení na sídliskách boli umiestnené v bytových jednotkách, a teda ste si mohli po knihy skočiť rovno do paneláku.
 |
| S hudbou v 80. rokoch |
Koniec 80. rokov 20. storočia priniesol pre knižnicu mnoho presunov a nových začiatkov. Ďalší historický exkurz od 90. rokov až po súčasnosť ti prinesieme v pokračovaní tejto série blogov.
Autorský tím: Tatiana Bachňáková, Valéria Šofranková Pulenová, Marek Čižmár
Zdroje: knižničné kroniky, fotoalbumy a výročné bulletiny
Za cenné informácie ďakujeme bývalej zamestnankyni knižnice Ľubici Kundrátovej.
Komentáre
Zverejnenie komentára