Sto rokov a tisícky príbehov. Jediný prívlastok, ktorý 20. storočiu rozhodne nemôžeme dať, je ten, že bolo nudným. Prejavilo sa počas neho to najlepšie i najhoršie z nás. Míľovými krokmi napredovala medicína a technológie, zároveň sme však zdokonalili aj zbrane a spôsoby, akými sa vieme šikovne ignorovať. Na výprave s Knižným strojom času sa tak s nami môžeš vrátiť do storočia zlomových momentov.
 |
| Knižničná elegancia v štýle Veľkého Gatsbyho |
Podobne ako pri každom doterajšom zadaní čitateľskej výzvy ti pripomenieme, že ide len o stručný výber diel, ktoré vznikli alebo sa odohrávajú v časovom rámci 20. storočia. Sme si vedomí, že na mnohé skvelé knihy zabudneme. A v tomto momente nadchádza tvoja chvíľa, aby si nás na ne upozornil/-a. Svoje knižné hity z 20. storočia nám môžeš priblížiť v komentároch na sociálnych sieťach knižnice alebo pod týmto blogovým článkom.
Priznávame, kníh s tematikou 20. storočia je pozoruhodné množstvo. A je naozaj ťažké rozhodnúť sa, čím by sme mali začať. Rozhodli sme sa preto naše knižné tipy rozdeliť do dvoch samostatných článkov. V prvom ti predstavíme ponuku beletrie a populárno-náučných kníh. Ďalší blogový článok sa zas zameria na literatúru pre deti a mládež spolu s umením. Si teda pripravený/á na ďalšiu výpravu? Štartujeme!
Najlepšia kniha 20. storočia? Myslíme si, že takáto súťaž a rozličné rebríčky nie sú veľmi smerodajné. Nakoniec totiž siahneš po tom, čo ťa najviac osloví. V nasledujúcich riadkoch ti preto predstavíme výber všeobecne populárnych kníh, na ktoré si môžeš urobiť svoj vlastný názor.
Dielo Alchymista spisovateľa Paula Coelha sme ti spomínali už v minuloročnej čitateľskej výzve v článku o brazílskej literatúre. Ide o príbeh pastiera Santiaga, ktorý sa vydáva hľadať múdrosť a poklady skryté v egyptských pyramídach. Román z roku 1988 je plný motivačných myšlienok a svojím prístupným jazykom zaujal čitateľov po celom svete. Magické prvky v sebe nesie tiež Sto rokov samoty kolumbijského autora Gabriela Garcíu Márqueza. Čary sú totiž prirodzenou súčasťou života šiestich generácií rodiny Buendíovcov, žijúcich v mestečku Macondo uprostred pralesa. Pomalé tempo latinskamerického dňa sa strieda s rýchlymi zmenami nálad temperamentných obyvateľov mesta. Práve za tento román bol García Márquez ocenený v roku 1982 Nobelovou cenou za literatúru.
 |
| Sto rokov čítania? |
O tom, ako sa môže túžba po slobode a spravodlivosti premeniť na katastrofu, ťa presvedčia dvaja britskí spisovatelia. Meno Georgea Orwella sa v mysliach čitateľov automaticky spája s knihami o nástrahách totalitných režimov. Hrdinom diela 1984 je citlivý a uvažujúci Winston Smith, ktorého pokus vymaniť sa z rúk režimu končí neúspešne. Kniha vznikla v roku 1949 a jej prezieravosť poskytuje čitateľom už desaťročia dostatočný popud na to, aby pozornejšie vnímali okolitý svet. Ďalšie Orwellovo dielo Zvieracia farma nám pripomína to, aby sme sa poučili z chýb našich predchodcov. Zvieratá na statku pána Jonesa vykonajú prevrat a dostanú sa z náročného pracovného kolobehu, len aby doň neskôr opäť spadli, tentoraz vlastným pričinením.
 |
| Knihy rovné a rovnejšie... |
Ako dopadne život skupiny chlapcov, ktorí sa po páde lietadla ocitnú na opustenom ostrove? Odpoveď na túto otázku ponúka britský autor William Golding vo svojom diele Boh múch. Golding sa zamýšľa nad tým, či v kritickej situácii preváži individuálny prístup inteligentného jednotlivca alebo tlak emóciami nabitej skupiny. Bezvýchodisková situácia na ostrove naberá na obrátkach a smeruje k neodvrátiteľnej katastrofe. Boh múch sa dočkal filmovej verzie a inšpiroval takisto tvorcov reality-show.
Úspešné filmové spracovania majú za sebou i dva nasledujúce romány. Ak si nebol/-a na jedinom plese či večierku v štýle Veľkého Gatsbyho, ako by si v 21. storočí ani neexistoval/-a. Bohémska atmosféra 20. rokov 20. storočia, nekonečná párty vyššej spoločnosti, jazzová hudba i príbeh nenaplnenej lásky zbohatlíka Jamesa "Gatsbyho" Getza a pôvabnej Daisy, to sú dôvody pre ktoré dielo Francisa Scotta Fitzgeralda oslovuje generáciu za generáciou.
 |
| Malá knižka, Veľký Gatsby |
Úplne iné prostredie nájdeš v diele ďalšieho amerického spisovateľa Kena Keseyho. Ak ti názov knihy Bol som dlho preč nič nehovorí, možno ti žiarovka zablikne pri názve filmového spracovania Prelet nad kukučím hniezdom. Dej prebieha v psychiatrickej liečebni v Oregone, do ktorej nastupuje rebelant Randle McMurphy. Jeho bezprostrednosť a radosť zo života sa ako infekcia šíri medzi pacientmi a tí začnú protestovať proti tvrdému režimu hlavnej sestričky Ratchedovej. Filmové spracovanie získalo 5 Oscarov, okrem iného i za najlepší mužský a ženský herecký výkon. Zaujímavosťou je, že sám Kesey sa s filmovou verziou svojho najznámejšieho románu nikdy nestotožnil.
Môže ťa kniha previesť celým storočím? Zopár autorov sa o to pokúsilo a ty môžeš zhodnotiť, či sa im to podarilo. Kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová sa rozhodla v diele Slepý vrah spojiť spomienky hlavnej protagonistky Iris s významnými udalosťami 20. storočia. Osem dekád, od začiatkov studenej vojny až po pandémiu koronavírusu, v románe Lekcie spracováva britský spisovateľ Ian McEwan očami Rolanda Bainesa, ktorý sa zo študenta internátnej školy postupne stáva intelektuálom v strednom veku a nakoniec starým otcom.
 |
| Muž naprieč storočím |
Jedno storočie toho môže veľa zmeniť i v rámci jednej rodiny. Britská spisovateľka čínskeho pôvodu Chang Jung na príklade žien troch generácií prezentuje zmeny v Čine v priebehu minulých sto rokov. Od babičky, ktorá bola konkubínou vojenského diktátora cez mamino presvedčenie o správnosti komunistickej myšlienky až po uväznenie rodičov ako politických väzňov, Divoké labute sú knihou, ktorá ťa obohatí a rozšíri tvoje obzory.
 |
| Tri ženy na východe |
Veľký vplyv na celé generácie spisovateľov a spisovateliek mali takisto obrovské ozbrojené konflikty. Hrôzy prvej svetovej vojny presvedčivo zhrnul do útlej publikácie nemecký autor Erich Maria Remarque. Román Na západe nič nové má iba niečo cez 150 strán, zároveň však v sebe nesie silný odkaz o tom, prečo je dôležité ostať ľudským. Zbohom zbraniam dáva rovnako ústredná dvojica rovnomenného príbehu z pera Ernesta Hemingwaya – vodič vojenskej sanitky Frederic a zdravotná sestra Catherine. S dostatočnou dávkou satiry sa zas na zlovestné obdobie histórie pozerá Jaroslav Hašek prostredníctvom Osudov dobrého vojaka Švejka.
Ešte hlbšie zasiahla duše tvorcov II. svetová vojna. Americký spisovateľ Anthony Doerr sa pri svojom najznámejšom diele Svetlo, ktoré nevidíme zameral na životy tých, ktorí dospievali práve počas vojnového besnenia. Cez osudy francúzskeho slepého dievčaťa Marie-Laure a nemeckej siroty Wernera môžeme sledovať zmýšľanie mládeže na oboch stranách barikády. Konflikt rozdeľuje i pevné kamarátske väzby. Svoje o tom vie trojica mladých Rimanov – Elisabetta, Sandro a Marco. Hlavné postavy diela Naveky od autorky Lisy Scottoline čelia už v mladom veku nerovným zákonom a strachu o vlastnú existenciu.
 |
| Na brehu veľkých zmien |
Ako ľahko možno dôverovať lžiam, ktoré so sebou prináša vojnová propaganda, veľmi pôsobivo znázornil Mitch Albom cez postavu malého gréckeho chlapca Nica Krispisa v diele Malý klamár. Dôverčivý chlapec presviedča obyvateľov Solúna o tom, aby nastúpili do vlakov, ktoré ich majú odviezť smerom „do lepšej budúcnosti". Vojna rozdeľuje i životné príbehy súrodencov, na čo poukázala ďalšia americká autorka Kristin Hannahová v obľúbenom románe Slávik. Kým staršia sestra Vianne sa snaží pomáhať trpiacim vo svojom bezprostrednom okolí, mladšia Isabelle sa stáva aktívnou súčasťou nebezpečných akcií odboja. Známou postavou v odbojovom hnutí počas II. svetovej vojny bola i austrálska novinárka Nancy Wakeová. Jej odvážne činy pri prevádzaní ľudí a nebezpečných útokoch na nacistických vojakov spracovala do knižnej podoby s názvom Krycie meno Helène Ariel Lawhon.
 |
| Špiónka na polici |
Skutočné príbehy tých, čo prežili holokaust, nájdeš u nás v samostatnom regáli. Medzi viac ako 90 publikáciami nájdeš také, ktoré sa vďaka svojmu emocionálnemu náboju stali vhodným námetom na filmové spracovanie ako Pianista Władysława Szpilmana (život vo varšavskom gete) či Schindlerov zoznam austrálskeho autora Thomasa Keneallyho (záchrana Židov nemeckým továrnikom), rovnako ako príbehy ľudí z nášho okolia vrátane osudu posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda (Posledný pozostalý od Tímey Jakabovej) či spomienok Maxa Eisena z neďalekého mesta Moldava nad Bodvou (Nemusel som prežiť).
Silné ženské hrdinky nájdeš vo dvoch publikáciách, ktoré sa v 21. storočí dočkali audiovizuálneho spracovania. Mladá belošská novinárka chce pomôcť černošským slúžkam z útlaku v 60. rokoch 20. storočia. Dielo Farba citov Kathryn Stockettovej sa odohráva v americkom štáte Mississippi a poukazuje na paradoxnú situáciu, v ktorej deti bohatých Američanov vychovávajú černošské ženy a tieto deti sú následne vedené k tomu, aby ich nenávideli. Diskrimináciu v 60. rokoch zažívajú tiež vedkyne, a to najmä vtedy, keď sú ich úspechy pripisované mužským kolegom. Emancipovanú hrdinku Elizabeth Zottovú, ktorá z relácie o varení spraví vedecký kurz pre ženy v domácnosti, nám v diele Hodiny chémie dala do pozornosti autorka Bonnie Garmus. Z námetu prvej menovanej knihy je film ocenený Oscarom, z druhej publikácie populárna séria na streamovacích platformách.
 |
| Farebné roky |
Ak sa ti doteraz zdalo, že sme akosi ignorovali slovenskú literárnu tvorbu, tak sa ti v nasledujúcich riadkoch posnažíme priniesť to najlepšie zo slovenskej literatúry 20. storočia. Zo zoznamu povinného čítania sme sa rozhodli siahnuť po Jozefovi Makovi. Dielo Jorefa Cígera Hronského nás prenesie do obdobia pred I. svetovou vojnou a dokonale opisuje dušu obyčajného Slováka, riešiaceho malé i veľké životné problémy. Zlé udalosti sa pripisovali i magickým silám. Dôkazom, že netreba veriť ľudskej predstavivosti a ohováraniu, je dej najznámejšej knihy Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Hlavný hrdina – sirota Martin Lepiš, prichádza naspäť do horskej dediny, v ktorej mu pripísali na vrub všetky nešťastia od sucha, nedostatku úrody až po smrť jednej z dedinčaniek. A to všetko len preto, že majú strach z neznámeho.
 |
| Drak sa vrátil! |
Motív tragickej lásky spracoval do knižnej podoby Rudolf Jašík v diele Námestie svätej Alžbety. Zaľúbenci Igor a Eva prežívajú prvú lásku v tom najnevhodnejšom období. Igor sa svoju priateľku židovského pôvodu snaží všemocne ochrániť pred začínajúcim besnením režimu a všetkými, ktorí ho chtiac-nechtiac podporujú. Rukojemnícku drámu na pozadí Slovenského národného povstania prežívajú postavy drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. S pribúdajúcim časom a istotou, že niekto byť popravený musí, sa odkrýva skutočný charakter jednotlivých postáv.
Slovenskú literárnu tvorbu 20. storočia dôstojne reprezentujú i osobnosti ako Rudolf Sloboda, Dušan Mitana či Dušan Dušek. Osobný život Rudolfa Slobodu bol veľmi búrlivý, rovnako ako je vzťahy s inými autormi či vlastnými démonmi. Nemôžeme sa preto čudovať, že inšpirácií pre svoje knihy mal viac než dosť. V Narcise sa venuje hľadaniu vlastnej identity u mladého človeka, v Rozume sa zas vyrovnáva s nástrahami rodinného a pracovného života štyridsiatnikov. Dôkazom, že i na malej ploche sa dajú vystavať veľké diela sú majstri poviedok, dvaja Dušanovia – Dušek a Mitana. Obidvaja pozorne sledujú bežný život a hľadajú v ňom nezvyčajné momenty. V povinnej literatúre sa objavila Dušekova zbierka poviedok Kufor na sny, medzi čitateľskou verejnosťou sa rovnakej popularite teší Mitanova Patagónia.
Na minulosť nezabúdajú ani súčasní slovenskí autori. Dramatik a scenárista Viliam Klimáček nás cez príbeh rockového gitaristu prenáša zo 60. až do 80. rokov, kedy sa hlavný hrdina románu Beat : kniha útekov rozhodne emigrovať do Západného Nemecka. Na detstvo v česko-slovenskej rodine počas obdobia normalizácie s nadhľadom spomína Ľubo Dobrovoda v knihách Ja malkáč a Ja velkáč.
 |
| Spomienkoví optimisti |
90. roky 20. storočia na Slovensku? Ich synonymom sa stali knihy Petra Pišťanka. Voľnosť pomerov a neviazané zážitky svojských postáv ostali trvalou súčasťou našej populárnej kultúry. Nech siahneš po Mladom Dônčovi alebo troch dieloch Rivers of Babylon, prenesieš sa práve do obdobia plného podvodníkov a všadeprítomných "kňažiek lásky", kedy sa Slovensko ešte len učilo ako narábať so slobodou. Život mládeže na sklonku 20. storočia zas pútavo a úprimne opisuje Peter Holka v knihách ako Normálny cvok či Prekážkár v džínsach.
 |
| Hotový knižný Babylon |
Vnímavý ženský pohľad na veci okolo zastupovali v začiatkoch minulého storočia autorky ako Margita Figuli a Božena Slančíková-Timrava. Obe vytvorili klasiky, ktorých vydania sa v domácnostiach odovzdávajú z pokolenia na pokolenie. Ťapákovci presne popisujú slovenskú rodinnú mentalitu, Tri gaštanové kone zas prinášajú dôležité ponaučenia v rozprávke pre dospelých. Historické romance dokázala brilantne vystavať Hana Zelinová. Trojdielna sága o osude Fabiciovcov, majiteľov kaštieľa z Turca, sa dočkala i obľúbeného seriálového spracovania pod názvom Alžbetin dvor. Prvé lásky, sklamania i nenápadný vzdor možno sledovať v nadčasovom diele Jaroslavy Blažkovej Nylonový mesiac.
Výber reportážnej literatúry ťa zas zoberie na výlet dôležitými medzníkmi minulého storočia. Úlohu žien počas II. svetovej vojny rozoberá držiteľka Nobelovej ceny Svjatlana Aleksijevič v publikácii Vojna nemá ženskú tvár, revolúciu v Iráne (Šachinšach) či občiansku vojnu v Angole (Ďalší deň života) ti zas svojimi detailne spracovanými reportážami ozrejmí poľský novinár Ryszard Kapuściński. Vietnamsku vojnu na vlastné oči zaznamenal reportér Michael Herr a farbisté zážitky spísal do diela Depeše. Viac o napätí medzi Írskom a Severným Írskom zistíš po prečítaní publikácie Nič nehovor od Patricka Keefea. Výbuch v atómovej elektrárni v Černobyle spred 40 rokov ti lyrickejšie podá spomínaná Aleksijevič v Černobyľskej modlitbe, o čosi praktickejšie ti v príručke prežitia dôsledky katastrofy prerozprávala Kate Brown.
 |
| Svet očami novinárov |
Prelistovať sa celým 20. storočím môžeš na našom úseku náučnej literatúry pre dospelých. Putovanie začneš priamo v New Yorku, kam ťa na Ostrov kľúč zavedie poľská novinárka Małgorzata Szejnert. V reportážnej knihe ťa oboznámi s množstvom prisťahovalcov, ktorí si išli splniť svoj americký sen v prvých desaťročiach minulého storočia. Práve na ostrove Ellis sa nachádzala imigračná stanica, prvý kontakt Európanov so Spojenými štátmi a ich politikou.
Presunieš sa na koniec 1. svetovej vojny a stávaš sa súčasťou mierových rokovaní, ktoré potešia víťazov a znechutia porazených. Objektívny pohľad z oboch strán na formovanie nových hraníc európskych štátov ti prináša historik Roman Holec v publikácii Trianon : triumf a katastrofa. Prejde pritom iba necelých 20 rokov a ďalšia zmluva opäť posunie ručičku dejín bližšie k vojnovému konfliktu. Zvon zrady bije na poplach v čase, keď európske veľmoci obetujú pohraničné územia Československa za zdanlivý mier s Nemeckom pri podpise Mníchovskej dohody.
 |
| Namierení na mier |
V koncentračných táboroch sa mohol človek ocitnúť iba na jednej z dvoch strán – buď väznil alebo bol väznený. Dôkazom sú dva skutočné príbehy z prostredia tábora. V jednom sa dozvedáš viac o prepojení farmaceutického priemyslu so zverstvami, páchanými na väzňoch, a to cez postavu obchodného zástupcu firmy Bayer Victora Capesia. Lekárnik z Auschwitzu sa pritom nebál ani kradnúť zlaté zuby či spravovať zdroj jedovatého plynu. Nevďačnú úlohu získal väzeň poľského pôvodu Wilhelm Brasse, ktorý obrazovo mapoval chod tábora od roku 1940. Počas svojho pobytu v Osvienčime vytvoril viac ako 50 000 fotografií-portrétov do spisov či dôkazových materiálov zvrátených lekárskych experimentov.
Prežiť vojnu je jedna vec, no naučiť sa po nej znova plnohodnotne žiť je takisto umenie. Ťažké povojnové roky rozoberá britský historik Keith Lowe. O tom, že vlny násilia v Európe neutíchli ani v prvých mierových rokoch nás presviedča v publikácii Krutý kontinent. Etnické nepokoje, znásilnenia či občianske vojny otriasali Európou až do roku 1949. O vyrovnávaní sa s minulosťou Lowe píše tiež v knihe Strach a sloboda, ktorá nazerá na formovanie nových národov a svetového hospodárstva cez čiastkové príbehy obyčajných ľudí.
 |
| Reštart života |
50. a 60. roky taktiež sprevádzal súboj veľmocí USA a ZSSR, spojený s neustálou hrozbou použitia jadrových zbraní. Priebeh súdneho procesu manželov Juliusa a Ethel Rosenbergovcov, ktorí posúvali informácie o výrobe atómovej bomby do Sovietskeho zväzu, môžeš sledovať v publikácii Manželé, kteří ukradli atomovou bombu. Prehľadne usporiadaný opis konfliktu veľmocí ponúka historik John Lewis Gaddis prostredníctvom knihy Studená vojna. Netradičný pohľad na 20. storočie cez optiku stravovania ponúka novinárka Anya Von Bremzen. Tá nahliada na jednotlivé desaťročia cez príbeh jednej moskovskej rodiny a ich (iba občas) prestretého stola v Umení sovietskej kuchyne.
 |
| Studená vojna na polici |
Naše dejiny ovplyvnili v 20. storočí najmä letopočty 1968 a 1989. Za jeden z najlepších zdrojov o prelomovom roku 1968 sa považujú denníkové zápisky novinára Juraja Alnera z rokov 1967 – 1972 pod názvom 1968 – polčas rozpadu komunistického režimu. Kniha Inspirace Pražské jaro 1968 pripomína úlohu periodika Literární noviny pri pretváraní spoločnosti do slobodnejšej podoby pred príchodom okupačných vojsk. To, že rok 1968 bol naozaj významným, dokazuje americký historik Mark Kurlansky, ktorý v rámci publikácie 1968, rok ktorý otriasol svetom dáva do pozornosti, že sa veľké spoločenské a politické zmeny diali naraz na viacerých kontinentoch – európskom, africkom i americkom. O Nežnej revolúcii sa v našej knižnici dočítaš vo viac ako 20 rôznych knihách, pričom medzi tie najnovšie patrí Nežná revolúcia : cesta k slobode, plná dobových dokumentov a fotografií. Spomienky jednotlivých aktérov revolučných novembrových dní nájdeš i v diele s jednoduchým názvom 1989.
 |
| Stále proti násiliu |
Vyčerpali sme ťa? Alebo sme prešli len povrchu a odporučíš nám niečo ďalšie? V každom prípade dúfame, že klikneš i na pokračovanie článku o knihách z 20. storočia. Zadanie čitateľskej výzvy nájdeš v knižnici a záplavu knižných tipov na našom facebookovom profile.
Komentáre
Zverejnenie komentára