75 rokov príbehov a príjemných stretnutí. Pred letnými prázdninami sme ti v dvoch blogových článkoch pripomenuli, kde všade si mohol rožňavskú knižnicu počas trištvrťstoročia existencie nájsť. Aby sme ti pomohli utvoriť si kompletný obraz, v nasledujúcich dvoch článkoch ti predstavíme rôznorodú paletu podujatí, ktorými sa knižnica približovala tebe – čitateľovi/čitateľke a všetkým návštevníkom. Deti či dospelí, hostia zblízka i zďaleka – každý z nich prispel svojou troškou k vytvoreniu obyčajno-neobyčajného príbehu jednej knižnice.
![]() |
| Čítam, čítaš, čítame (r. 1954) |
Na cestu históriou nasadáme v roku 1951. V marci tohto roka bola knižnica zriadená a v decembri zas slávnostne otvorená. Prvé tri roky sa činnosť knižnice dávala do súladu s Osvetovým domom. Postupný rozvoj knižničných podujatí nastal v roku 1954 po presťahovaní sa na Betliarsku cestu. V danom období sa založil čitateľský i rozhlasový krúžok. Kým v rámci čitateľského krúžku knižnicu navštevovali predovšetkým deti, rozhlasový krúžok patril stredoškolskej mládeži a dospelým.
Fungovanie knižnice si je ťažko možné predstaviť bez literárnych večerov a besied. Inak tomu nebolo ani v prvých rokoch fungovania rožňavskej knižnice. Čo nás pri bádaní v knižničných fotoalbumoch a kronikách prekvapilo, bol fakt, že mnoho z nich sa konalo v rozličných obciach okresu. Beseda o knihe V slovenských horách (mapujúcej boje počas SNP) za účasti obidvoch autorov Dorošenka a Mandryka prebehla v roku 1960 v Rákoši, beseda o rómskej literatúre a pre rómskych obyvateľov regiónu pod názvom Cigánsky plač a smiech zas o rok neskôr v Ochtinej. V máji 1967 sa dokonca prezentácia knihy Stretnutie o polnoci plukovníka Jána Juraja Korenka odohrala v Slavošovciach a následne i v Čiernej Lehote.
Medzi hosťami knižničných besied sa čoraz častejšie začali objavovať i autori a autorky z rozličných kútov krajiny. V roku 1964 knižnica privítala reportéra denníka Smena Gavrila Gryzlova, v júni 1966 zas spisovateľa Miloša Krna a autorku kníh pre deti a mládež Boženu Mačingovú. Netradičným hosťom bol tiež významný slovenský ilustrátor a grafik Alexander Eckerdt, ktorý sa v knižnici zastavil v máji roku 1973.
Pravidelnejšiu frekvenciu nadobudli autorské besedy v rožňavskej okresnej knižnici začiatkom 80. rokov. V roku 1982 mohli čitatelia osobne spoznať slovensko-maďarského básnika Lászlóa Koncsola či spisovateľov pre deti a mládež Jána Štiavnického a Helenu Križanovú-Brindzovú. O rok neskôr sa v knižnici zastavili autori László Dobos a Peter Glocko, no a v júni 1984 v Rožňave absolvoval besedu spisovateľ románov a poviedok Anton Baláž.
Prostredníctvom literárnych pásiem a večerov sa knihovníčky okresnej knižnice snažili popri propagácii literatúry aj o skultúrňovanie verejnosti a príjemný estetický zážitok. Na ilustráciu nám poslúžia dve podujatia z roku 1962 Láskou dýchaj máj a Čo sa sluší a čo nie. Prvé bolo venované prepojeniu literatúry a hudby, druhé malo za cieľ predstaviť základné pravidlá spoločenskej etikety. Medzi najvýraznejšie podujatia umeleckého charakteru patrili Spevy rodnej zeme v októbri 1975. Recitály od obľúbenej divadelnej herečky Evy Kristínovej doplnila popredná slovenská klaviristka Klára Havlíková.
Knižnica sa v spomínanom období zapájala spolu s ďalšími kultúrnymi inštitúciami do organizácie osláv významných výročí. Bolu tomu tak v rokoch 1964 aj 1974, kedy sa okresná knižnica podieľala na zorganizovaní exkurzií Po stopách SNP na Gemeri pri príležitosti 20. a 30. výročia Slovenského národného povstania. V roku 1970 sa špeciálna pozornosť venovala osobnosti rozprávkara Pavla Dobšinského.
V porovnaní s besedami je možné pozorovať, že veľkých podujatí, ktoré boli určené výhradne pre deti a mládež, bolo menej. Dôraz sa totiž kládol na individuálnu prácu s najmenšími čitateľmi a postupné vytváranie čitateľského návyku. Takzvanou povinnou jazdou boli každoročné exkurzie tried do priestorov knižnice. Deti a študenti boli zároveň pravidelnými návštevníkmi podujatí pri príležitostiach významných výročí, na ktorých sa okresná knižnica v Rožňave organizačne podieľala. Nezvyčajným spestrením knižničného roka bol tak v roku 1960 napríklad karneval pre detských čitateľov Z rozprávky do rozprávky.
Spolupráca s tunajšími školami však veľmi dobre fungovala i v prvom štvrťstoročí fungovania Okresnej ľudovej knižnice v Rožňave. V roku 1962 sa totiž pod rovnakým názvom Z rozprávky do rozprávky uskutočnila besiedka o detských knihách spojená s kvízom, ktorej sa zúčastnili žiaci novootvorenej základnej školy Zlatá a ich rovesníci zo školy na ulici u Zeleného stromu. Ďalšieho literárneho kvízu sa títo rožňavskí školáci dočkali v roku 1967 v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva. Začiatkom 80. rokov bol najvýznamnejším podujatím pre deti Týždeň detskej knihy, ktorý prebehol na prelome marca a apríla 1983.
Jedným z obľúbených spôsobov propagovania literárnej tvorby boli nástenky. Niektoré boli zamerané na konkrétnu tému, iné sa vytvárali pri významných výročiach alebo úmrtiach známych spisovateľov. V istom období sa každoročnou tradíciou stalo taktiež odmeňovanie tisíceho čitateľa knižnice. Na rozdiel od súčasnosti totiž knihovníčky vytvárali písomný zoznam čitateľov nanovo vždy na začiatku kalendárneho roka. Tisíci návštevník alebo návštevníčka si potom zakaždým odniesli z knižnice okrem zásob na čítanie i nejaký milý darček.
So zmenami životného štýlu sa postupne začal meniť aj charakter knižničných podujatí. O tom, akým smerom sa aktivity v knižnici uberali po roku 1985 ti rozpovieme viac v pokračovaní tejto blogovej série.
Autorský tím: Tatiana Bachňáková, Valéria Šofranková Pulenová, Marek Čižmár
Zdroje: knižničné kroniky, fotoalbumy a výročné bulletiny









Komentáre
Zverejnenie komentára