Od dinosaurov až po vesmírne lode. Po tejto trase môžeš cestovať, ak nasadneš do nášho Knižného stroja času. Tohtoročná čitateľská výzva sa pomaly blíži k svojej konečnej stanici. A keďže sme sa presúvali stáročiami, možno ťa ani nezaskočí, že pôjde o stanicu vesmírnu. V našom poslednom zadaní totiž mierime do obdobia, ktoré si zatiaľ len predstavujeme. Niekedy v pozitívnom svetle a inokedy cez katastrofické scenáre. Vitaj v knižnej budúcnosti!
![]() |
| Knižnica s výhľadom |
Ako sa vysporiadať s neznámym? Väčšinou sa k nepoznaným veciam postavíme s rešpektom a odstupom. Alebo si môžeme zobrať k srdcu prístup vedecko-fantastickej literatúry a vychádzať z poznatkov, ktoré momentálne máme. Za každým z predstavených diel sci-fi žánru bol totiž väčší či menší prieskum samotného autora. Čo všetko sú získané poznatky a kde už začína fikcia, to už necháme na tvojom zvážení.
Medzi klasické diela sci-fi žánru patrí Duna. Monumentálne dielo Franka Herberta vznikalo postupne od roku 1965 do roku 1985. Po smrti autora v jeho diele pokračuje syn Brian. Centrom deja je púštna planéta Arrakis, jediné miesto, na ktorom sa nachádza vzácne korenie melanž – predĺžujúce život, prinášajúce zdravie a výnimočné psychické schopnosti. Tento zdroj však chránia obávané púštné červy. Svetu v priebehu storočí vladnú veľkorody, ktoré súperia o nadvládu nad zdrojmi. Herbert za pomoci tohto sveta chcel upozorniť na vážne témy, akými je nebezpečenstvo nasledovania charizmatických vodcov a kultov osobnosti, úzka prepojenosť ekologických systémov či náboženský fanatizmus. Dunu u nás nájdeš v slovenskom, českom i maďarskom jazyku.
Americký spisovateľ Dan Simmons ťa v sérii Spev Hyperionu vezme až do 28. storočia. Rozsiahla vesmírna opera opisuje príbeh siedmich pútnikov, ktorí si v predvečer armagedonu približujú svoje životné osudy. Svet sa po nevydarenom pokuse s čiernymi dierami ocitol pod skrytou nadvládou súboru umelých inteligencií s názvom Technojadro. Každý z pútnikov odkrýva svoj príbeh iným spôsobom a tak okrem poetických a filozofických prvkov narazíš v Hyperione i na rozličné literárne žánre. Od minulého roka máme k dispozícii i pokračovanie tohto epického sci-fi príbehu pod názvom Pád Hyperionu.
Stret dvoch civilizácií je ústrednou témou ďalšieho vedecko-fantastického diela Deti času. Britský spisovateľ poľského pôvodu Adrian Tchaikovsky sleduje konanie tých, ktorí odleteli zo Zeme s cieľom nájsť nový domov. Dostanú sa až k planéte s podmienkami pre ľudský život. Na tej však už prebieha vlastný vývoj inteligentnej matriarchálnej civilizácie. Ako môže vyzerať zrod nového pokolenia, keď iné uteká pred vlastnou skazou? A ako s tým všetkým súvisia vlákna? Deti času si vyslúžili veľa chvál medzi literárnymi kritikmi i čitateľskou verejnosťou.
Kým Deti času sledujú putovanie za novým domovom, ďalšia obľúbená knižná séria Silo ilustruje to, ako vyzerá život na Zemi po ničivej apokalypse. Preživší žijú v sile, akomsi obrátenom podzemnom mrakodrape, pričom ich vládnuci systém presviedča o tom, že vonkajší vzduch je toxický a na zemský povrch sú posielaní za trest. Nová šerifka podzemného sveta Juliette však odhalí sprisahanie vedúcich predstaviteľov a pomaly sa mu stavia na odpor. Tento svet vytvoril Američan Hugh Howey, ktorý predtým ako sa stal spisovateľom bol zvukovým technikom, pokrývačom i kapitánom jachty. Celú trilógiu Silo – Zmena – Prach nájdeš na našom úseku beletrie.
Pod zemský povrch ťa zavedie takisto ruský autor Dmitrij Gluchovskij. Po jadrovej vojne sa zvyšky civilizácie ukrývajú pod zemou v staniciach moskovského metra. Post-apokalyptický príbeh sledujeme očami mladíka Arťoma, putujúceho po jednotlivých staniciach. Na výpravu sa musel vydať po tom, ako jeho domov – stanicu VÚNCH – začali napadať čierni mutanti. Gluchovskij predstavuje čitateľovi svet plný rozličných ľudských pováh i neľudských monštier. Trojdielna knižná séria – Metro 2033, 2034 a 2035 – pritom prebieha z dnešného pohľadu v už neveľmi vzdialenej budúcnosti. Na jej motívy vznikla i populárna počítačová hra.
Popularitu si z Gluchovského tvorby vyslúžilo taktiež dvojdielne Stanovište, v ktorom sa po občianskej vojne stáva z Moskvy opäť cárske impérium, oddelené od zvyšku krajiny rádioaktívnou Volgou a jediným mostom cez ňu. Čo sa skrýva na jeho druhej strane? V knihe Budúcnosť zas ruský spisovateľ rieši problematiku preľudnenia planéty a možnosti nesmrteľného života. Vyberieš si radšej večný život alebo pokračovanie vlastného rodu? Pred takouto dilemou stoja hrdinovia diela, ktoré ťa prinúti hlboko sa zamyslieť.
Vo svete vesmírnych lodí sa ocitneš prostredníctvom tvorby Andyho Weira. Softvérový inžinier z Kalifornie má pritom fóbiu z lietania. Ani to mu však nebráni písať o hrdinoch v skafandroch a beztiažovom stave. Napríklad o astronautovi Markovi, ktorý po piesočnej búrke a odlete posádky misie Ares 3 ostáva na červenej planéte úplne sám. Spolu s jeho svojským zmyslom pre humor sa i ty na chvíľu stávaš Marťanom a čakáš, či sa Markovi podarí prežiť. Hrdinkou ďalšej Weirovej knihy je drzá Jazz, obyvateľka doposiaľ jediného mesačného mesta Artemis. Život v mesačnej kolónii je však nesmierne nákladný a preto sa Jazz venuje pašeráctvu. Akú úlohu zohrá v boji o nadvládu nad najdrahším mestom galaxie?
Zatiaľ najnovším Weirovým literárnym prírastkom je Posledná šanca. Skús sa vžiť do situácie, v ktorej sa zobudíš vo vnútri vesmírnej lode s dvomi mŕtvymi telami a žiadnou spomienkou na predchádzajúci život. Presne to sa stalo Rylandovi, jedinému žijúcemu z rovnomennej misie na ceste za obývateľnou planétou. Podarí sa mu spomenúť na to, aké poslanie má? Tak Marťana, ako aj Poslednú šancu si okrem knižnej podoby môžeš prezrieť i vo filmovom spracovaní.
To, že nám pesimizmus pri pohľade do budúcnosti nie je cudzí, ti môžeme ilustrovať na množstve kníh s dystopickou či post-apokalyptickou tématikou. Klasikou tohto žánru je, pravdaže, román Georgea Orwella 1984, ktorý sme ti pripomenuli v článku o literatúre 20. storočia. Ďalším prototypom dystopickej literatúry je 451 stupňov Fahrenheita. Názov odvodil americký autor Ray Bradbury od teploty, pri ktorej začína papier horieť. Požiarnici v Bradburyho mikrokozme ohne nehasia, ale naopak pália všetky knihy, vďaka ktorým by spoločnosť mohla začať samostatne myslieť. Čo ak sa však jeden z požiarnikov rozhodne, že knihy chce zachraňovať? Desivá predstava utápania sa vo vlastnej nevedomosti a pohodlí ťa rozhodne donúti poriadne rozkrútiť mozgové závity.
Ani v 21. storočí však problematika sveta v nešťastí neprichádza o popularitu medzi čitateľmi. Veľkú odozvu si získala kanadská autorka Margaret Atwood. Jej príbeh služobníčky zobrazuje svet fiktívnej republiky Gileád, v ktorej pôrodnosť klesla na veľmi nízku úroveň a z plodných žien sa stáva vzácny tovar. Tie musia nosiť červené šaty s bielymi krídlami, na slovo poslúchať mužov a nemajú ani vlastné mená. Jedinou úlohou hlavnej hrdinky Fredovy je tak priniesť dieťa do neplodnej rodiny Veliteľa. Námet sa dočkal úspešného seriálového spracovania aj knižného pokračovania pod názvom Svedectvá.
Nerovná spoločnosť na základe biologického pohlavia je budovaná i v románe Vox od Christiny Dalcher. Americká autorka nás vtiahne do patriarchálneho sveta, v ktorom môžu ženy povedať najviac 100 slov denne. Po prekročení tohto limitu vyšle špeciálne zariadenie slovomer do ich tela silný elektrický výboj. Ženy sa nemôžu združovať, vzdelávať sa ani pracovať. V podstate ich vláda takmer úplne umlčala. No dokáže zlomiť aj ich vieru vo vlastné sily?
Na cestu po post-apokalyptickej krajine sa vydávajú otec so synom. Bez mena a bez jasného plánu. Celý ich majetok tvorí nákupný vozík a veci, ktoré zozbierali z prázdnych domov pozdĺž dialnice. Rozmáha sa násilie a tí najodvážnejší sa dokonca uchýlia i ku kanibalizmu. Čaká nekompletnú rodinu pri oceáne nádej na nový život? Putovanie v knihe Cormaca McCartyho ti nedá vydýchnuť a dielo právom získalo Pulitzerovu cenu za literatúru v roku 2007. O kúsok ďalej posúva hranice smerom k hororu tiež Max Brooks. Ten v knihe Svetová vojna Z mapuje cez rozhovory s preživšímí konflikt so zombies. Od počiatkov nákazy až po život vo veľkých mestách sleduješ nielen samotnú vojnu, ale i ľudskú psychiku a spôsoby strategického myslenia. Obe knihy sa vďaka pôsobivej téme dostali i na filmové plátna.
Varovanie pred nie príliš šťastnou budúcnosťou nachádzajú na úseku literatúry pre deti a mládež aj naši mladí čitatelia. K pretrvávajúcim knižným hitom sa zaradila séria Hry o život. V svete po katastrofe sa každý rok koná reality show, v ktorej je dvanástka dievčat a dvanástka chlapcov nútená bojovať na život a na smrť. Na rozdiel od iných účastníkov sa 14-ročná Katniss do súťaže prihlásila dobrovoľne, aby ochránila svoju sestru. Práve cez oči Katniss sleduješ mrazivý boj, na konci ktorého je vždy len jeden víťaz. Autorka Suzanne Collins má ako televízna scenáristka s vytváraním napätia bohatú prax. Momentálne u nás nájdeš samotnú trojdielnú sériu i dve knižky, ktoré ich deju predchádzali.
Medzi odvážne dievčatá v dystopickej spoločnosti patrí aj Beatrice "Tris" Priorová. V post-apokalyptickom Chicagu je spoločnosť rozdeľovaná podľa schopností a vlastností do piatich rôznych frakcií. V tých následne strávia zvyšok svojho života. Pred týmto rozhodnutím stojí i Tris. Vyzdvihovanie iba určitých hodnôt však postupom času spôsobuje čoraz viac problémov a vedia k aktívnemu odporu. Pri sérii Divergencia od Veronicy Roth vyrástlo už viacero generácií čitateľov, ktorí dospievali spolu s Tris a jej priateľmi. Veľký ohlas si získal tiež Labyrint Jamesa Dashnera. Jeho hlavná postava Thomas sa zobudí uprostred bludiska s vysokými hradbami a bez jedinej spomienky na predchádzajúci život. Prežitie v labyrinte bez pomoci je pritom oveľa ťažšie, než sa na prvý pohľad zdá.
![]() |
| Nestrať sa v knižnom labyrinte! |
Vo svete Victorie Aveyard sa zas ľudia v budúcnosti delia podľa farby krvi. Nositelia striebornej krvi majú totiž výnimočné vlastnosti i schopnosti a vďaka nim si udržujú moc vo svojich rukách. Mladá Mare síce neverí, že nejaké výnimočné schopnosti má, no veľmi rýchlo sa presvedčí o opaku. Stane sa z nej Červená kráľovná, ktorá dovedie obyčajných ľudí opäť k plnohodnotnému životu? Z rovnomennej série ti u nás zatiaľ ponúkame tri diely.
Netradične postupuje i autorka Marissa Meyer. Postavy z klasických rozprávok presunula do obdobia vlády technológií. Takýmto spôsobom je z tradičnej Popolušky naraz Cinder – dievča kyborg, ktoré je schopné opravovať všetky prístroje a veci, čím ohúri i samotného princa. V ďalšom dieli Mesačných kroník zas natrafíš na Scarlet, novodobú Červenú Čiapočku, hľadajúcu svoju babičku spolu s pouličným zápasníkom Vlkom.
Iný prístup k budúcnosti volí americký spisovateľ Neal Shusterman. V knižnej sérii Žatva smrti nás berie do sveta, v ktorom už neexistujú choroby ani vojny. Aby však nedošlo k preľudneniu, existuje tu zvláštna skupina ľudí – Kosci, zodpovední za prerieďovanie populácie. Tínedžeri Citra a Rowan sa stávajú nedobrovoľnými učňami v tomto remesle, no postupom času zisťujú, že i v tomto naoko ideálnom svete vládnu intrigy a tak musia o svoje prežitie tvrdo bojovať.
Manželia Giovanna a Tom Fletcherovci si za hrdinku svojho fantasy príbehu zvolili Evu – prvé dievča, ktoré sa narodilo po 50 rokoch bez ženského potomka. Práve ona ako Dcéra ľudstva by mala zabezpečiť pokračovanie ľudského pokolenia a preto jej vedci špeciálne vyberajú nápadníkov. Evinmu srdcu však rozkázať nedokážu, a preto sa dievčina pridáva k skupine rebelov, bojujúcich proti systému.
Všetci sú si rovní a každý má všetkého dostatok. Utópiu bez akýchkoľvek konfliktov zobrazuje Lois Lowry v diele Darca. V takomto prostredí vyrastá i 12-ročný Jonas, ktorý krok za krokom začína chápať, že síce žije príjemný život, ale absentujú v ňom akékoľvek city či možnosť voľby.
Negatívne scenáre sa nevyhýbajú ani našim populárno-náučným publikáciám. Na budúcnosť sa pritom pozeráme prinajmenšom skepticky. Diplomatka Christiana Figueres a stratég Tom Rivett-Carnac nám pripomínajú, že budeme žiť takú budúcnosť, ktorú si sami vyberieme. Táto dvojica viedla rokovania o Parížskej dohode v roku 2015 a načrtli svetu dva možné scenáre vývoja života na planéte do roku 2050. V publikácii uvádzajú konkrétne opatrenia, ktoré by sme mali zaviesť, aby sme zmiernili dopady klimatickej krízy. Proaktívny prístup ku globálnemu otepľovaniu podporuje taktiež britský ekologický aktivista Mark Lynas. V knihe s príznačným názvom Šesť stupňov potvrdzuje, že každá desatina stupňa, ktorú môžeme pri otepľovaní zvrátiť, hrá v náš prospech.
Autorská dvojica Peter Diamandis a Steven Kotler poznamenávajú, že budúcnosť je rýchlejšia, ako si myslíme. To, čo sa nám niekedy zdalo ako scenár z futuristického filmu, sa nám pomaly odohráva pred očami. A zmeny sa dotýkajú všetkých oblastí nášho života od stravy, zdravotníctva a vzdelávania až po nakupovanie a zábavu. Veď už len také samoobslužné pokladne či využívanie 3D tlačiarní sme si pár rokov dozadu nedokázali ani predstaviť. Presne o týchto pomalých nenápadných zmenách píšu v spomínanej knihe Diamandis s Kotlerom. Švédska spisovateľka Helena Norberg-Hodge nám zas prízvukuje, že naša budúcnosť je lokálna. Globalizáciu považuje Norberg-Hodge za neaktuálnu koncepciu a riešenie vidí v lokálnosti, prepojení komunít a občianskych projektoch. Práve vďaka nim môže potom začať fungovať tzv. ekonomika šťastia.
S humorom a iróniou do budúcnosti hľadí novinár a publicista Milan Vodička. V knihe Co s námi bude? z roku 2014 sa zamýšľal nad vývojom v najbližších 20 rokoch. Okrem iného rozoberá hmyz ako stravu 21. storočia, nových geopolitických lídrov či nečakané povolania. Pohľad na budúcnosť nám však zároveň môže pomôcť odkryť náš plný potenciál. Tvrdí to výskumníčka a herná dizajnérka Jane McGonigalová a my jej veríme. Nie všetko, čo je momentálne nepredstaviteľné. takým i do budúcnosti ostane. McGonigalová odporúča plánovanie v časovom horizonte najbližších 10 rokov a vytváranie zážitkových scenárov, pričom práve cez tieto činnosti vieme oslobodiť našu predstavivosť.
O problematike smerovania vpred sa môže presvedčiť rovnako i cez publikácie z edície Civilizácia. Kanadský vedec českého pôvodu Václav Smil sa zamýšľa nad tým, ako nasýtiť planétu. Vieme to urobiť tak, aby sme viac neohrozovali životné prostredie? Medzery vidí Smil najmä v efektivite hnojenia a spracovávania poľnohospodárskej pôdy, miernení spotreby živočíšnych produktov a v lepšej logistike. Ako bude vyzerať mapa budúcnosti? Novinár a odborník na geopolitiku Tim Marshall ti ozrejmuje súčasné hranice jednotlivých štátov a zamýšľa sa nad tým, kam sa budú posúvať. Prostredníctvom publikácie V zajatí geografie pochopíš, prečo sa niektorí svetoví lídri správajú tak, ako sa správajú.
Americký vojenský expert Paul Scharre skúma to, ako by vyzerala armáda strojov. Od počiatkov vojenstva a vývoja jednotlivých zbraní rieši Scharre i to, čo by znamenalo, ak by sa strojom udelila právomoc rozhodovať o živote a smrti. S pribúdajúcim počtom autonómnych zbraní sa tejto debate nevyhneme. Investigatívna novinárka Annie Jacobsen nám takisto predkladá scenár života, v ktorom by prebiehala jadrová vojna. Minútu po minúte tak prežívaš všetko, čo by výbuch jednej bomby mohol spôsobiť a prečo by znamenal koniec ľudstva v podobe, v akej ho poznáme.
Naša tohtoročná cesta storočiami je týmto spôsobom oficiálne ukončená. Šesť odlišných období rovná sa šesť kníh, ktoré ťa inšpirujú objavovať knižný svet. Ako máš postupovať v prípade, že chceš získať za svoju knižnú snahu odmenu? Samozrejme, najprv sa musíš zastaviť v knižnici. Ak si tak doteraz nespravil/-a, vyzdvihni si u nás zadanie výzvy a odovzdaj nám ho do 30. novembra. Za úspešného riešiteľa/riešiteľku ťa budeme považovať, ak si prečítal/-a minimálne štyri knihy zo štyroch rôznych období. Keď túto časť svojich povinností splníš, neostáva ti nič iné ako čakať na náš pozvánkový e-mail. Knižný stroj času pre túto chvíľu zastal na konečnej zastávke.












Komentáre
Zverejnenie komentára